Aby financie pracovali v prospech slovenských spotrebiteľov, musia sa odhodlať a systematicky investovať. Lenže mnohí Slováci majú problém aj s jednoduchšími, menej komplexnými problémami. Správne dopočítať úročenie vkladu zvládli podľa prieskumu European Consumer Payment Report 2020 len dve tretiny Slovákov, čo nás v medzinárodnom porovnaní európskych krajín radí niekam na koniec druhej desiatky. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 24 198 respondentov. Zber údajov sa uskutočnil v mesiacoch august až október 2020. Za Slovensko sa prieskumu zúčastnilo tisíc respondentov.
Správne zrátať úročenie vkladu vo výške 200 eur na sporiacom účte pri úroku dve percentá ročne počas piatich rokov zvládlo 67 percent účastníkov prieskumu a v rámci Európy sa Slováci dostali na delené osemnáste až dvadsiate miesto.
Viac ako pätina priznáva slabé vedomosti
Slováci majú sklon svoje finančné zručnosti preceňovať. Podľa výsledkov prieskumu až 63 percent obyvateľov Slovenska potvrdilo, že sa cítia dostatočne vyzbrojení na to, aby sa dokázali postarať o svoj rozpočet, hoci pri komplexnejších finančných záležitostiach, ako sú napríklad investície na burze či plánovanie dôchodku, sa potrebujú poradiť. Medziročne je to nárast zo 61 percent.
Naopak, za vynikajúce označilo svoje vedomosti len pätnásť percent Slovákov. Najvyššie sebavedomie majú Švédi a Holanďania, za výborne zorientovaných sa považuje 41 percent respondentov z týchto krajín.
Až 22 percent respondentov zo Slovenska podľa výsledkov prieskumu nemá pocit, že by mali dostatočné vedomosti o financiách na to, aby dokázali uspokojivo spravovať svoje každodenné financie a často vyhľadávajú externú pomoc. Tento výsledok je ale veľmi podobný európskemu priemeru, ktorí je na úrovni 23 percent. Najhoršie v tomto porovnaní dopadli Taliani, pomoc potrebolavo až štyridsať percent respondentov.
Rozdiely sú aj medzi pohlaviami. Významné nedostatky vo vlastnom finančnom vzdelaní priznáva až 28 percent žien a iba 15 percent mužov. Excelentné vzdelanie deklaruje štrnásť percent Sloveniek a sedemnásť percent Slovákov.
„Hoci sa finančné vzdelanie na Slovensku medziročne zlepšilo, podiel tých, ktorý sa nedokážu adekvátne postarať o svoje financie, je príliš vysoký. Preto je nevyhnutné, aby finančné inštitúcie naďalej prinášali iniciatívy pre podporu vzdelania v oblasti osobných financií, odporúčame dôrazne sa zamerať najmä na mladých ľudí,“ hovorí Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
„Prieskumom sme zistili, že najmä najmladší respondenti majú tendenciu nadhodnocovať svoje finančné schopnosti. Na jednej strane najviac z nich tvrdilo, že sa vo financiách vyznajú komplexne, na druhej strane, však dopadli v praktickom výpočte najhoršie,“ dopĺňa.
Zlé výsledky majú aj žiaci
Primárnym zdrojom informácií je pre Slovákov internet, odtiaľ podľa prieskumu European Consumer Payment Report 2020 čerpá informácie až 54 percent ľudí. Zhruba 35 percent si nechá poradiť od rodičov a tretina ľudí čerpá poznatky o financiách v škole.
Práve výsledky žiakov v škole sú ale neuspokojivé a testy finančnej gramotnosti ukazujú, že peniazom veľmi nerozumejú. Vstupný test finančnej gramotnosti, ktorý na základných a stredných školách uskutočňuje organizácia Junior Achievement Slovensko, zvládlo na začiatku aktuálneho školského roka len osemnásť percent študentov. Test sa považuje za úspešne zvládnutý v prípade, ak ho žiak zvládne na 75 percent a viac. Väčšina študentov zvládla nadpolovičnú väčšinu testu, no menej ako na 75 percent. Až 23 percent žiakov zvládlo menej ako polovicu testu, dve percentá účastníkov testu dokonca menej ako štvrtinu.
Slabá finančná gramotnosť brzdí investovanie
Nedostatočná finančná gramotnosť je dokonca bariéra, ktorá zabraňuje tomu, aby sa ľudia na Slovensku do investovania pustili. Spoločnosť FinGo na základe prieskumu, ktorý uskutočnila, dokonca tvrdí, že dve tretiny Slovákov by aj chceli investovať, no nevedia ako na to. Pred skutočným sporením slovenskí klienti bánk uprednostňujú rôzne druhy sporiacich účtov, kde sú peniaze síce chránené fondom na ochranu vkladov, no tieto peniaze v podstate nezarábajú. Vklady v bankách tak prekračujú štyridsať miliárd eur.
Vyššie riziko pritom je únosné najmä pre ľudí, ktorí môžu investovať pravidelne a dlhodobo. Aj na prepade hodnoty sa totiž dá zarobiť. „Hodnota akcií síce kolíše, ale prinášajú vyššie zisky ako investície s nižším rizikom. Ak napríklad tento mesiac investujem sto eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu päť eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. Práve toto sa stalo, keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer tridsať percent. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už na tom zarábajú,“ vysvetľuje mechanizmus investičnej príležitosti pri prepade hodnoty investície Lenka Buchláková, analytička FinGO.sk.
Samozrejme investor v tomto prípade musí mať základnú dôveru, že aktíva, do ktorých investoval sú v jadre zdravé a pokles hodnoty je len prechodný.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, v celom regióne strednej a východnej Európy tvoria akcie približne päť percent z celkového finančného majetku ľudí. Na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností. V Estónsku tento druh investícií tvorí väčšinu portfólia, keďže podiel akcií v majetku Estóncov je 56,7 percent.
Zdroj: eTrend.sk