Slabý ekonomický rast eurozóny, viaceré politické riziká vrátane obchodnej vojny, či nedoriešeného brexitu a prepad júnovej inflácie. To sú všetko faktory, ktoré tlačia Európsku centrálnu banku (ECB) do kúta. Analytici si preto myslia, že ďalšie kolo uvoľňovania menovej politiky je za dverami, otázne je len jeho načasovanie a forma.
ECB na svojom júlovom zasadnutí opäť nezmenila základnú úrokovú sadzbu a nechala ju na nule. Tiež depozitná sadzba ostala záporná na úrovni -0,4 percenta. Hoci niektorí analytici očakávali možnosť jej zníženia na -0,5 percenta, pravdepodobnosť bola len pätinová. Skôr predpokladajú, že centrálni bankári z Frankfurtu sa k tomu odhodlajú až v septembri.
Banková rada ECB tiež potvrdila, že sadzby ostanú takto nízke, prípadne ešte môžu klesnúť až v prvom polroku 2020. Slováci sa teda môžu tešiť s pokračovania ultra lacných hypoték či spotrebných úverov.
Vyčkávanie do jesene
Kto očakával, že sa dočká od bankárov z Frankfurtu aspoň nejakých náznakov budúceho vývoja menovej politiky, bol sklamaný. Veľa toho neprezradil ani guvernér ECB Mario Draghi na tlačovej konferencii. Dôvody udržiavania nízkych úrokov vysvetlil slabým rastom ekonomiky, nízkou infláciou a geopolitickými rizikami, ako sú obchodné vojny či spomalenie ekonomiky v Číne. Spomenul tiež, že najmä výrobné podniky v Európe znižujú produkciu a tým aj rast ekonomiky eurozóny. Tá rástla v prvom kvartáli medziročne len o 1,2 percenta.
„Eurobanka pravdepodobne vyčká na krok amerického Fedu a čerstvé ekonomické dáta vrátane rastu eurozóny v druhom kvartáli. Nastavenie menovej politiky modifikuje zväčša spolu s novou prognózou, ktorá bude revidovaná v septembri,“ hovorí Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.
Potom ECB pravdepodobne predstaví nové kolo uvoľňovania menovej politiky ako komplexný balík vrátane odstupňovanej sadzby pre banky kvôli citlivosti negatívnych úrokov na ich ziskovosť a marže. Peňažné domy sa už dlho sťažujú na nízke úroky na úveroch aj na záporné sadzby pri vkladoch. Najnovšie sa finančný riaditeľ Deutsche Bank James von Moltke vyjadril, že dúfa, že ECB dá nejakú výnimku pre niektoré banky, aby nemuseli ich rezervy byť príliš veľké.
ECB už v marci naznačila obnovenie dlhodobých refinančných operácii (TLTRO), čo je v podstate lacné požičiavanie peňazí bankám. Tie by mali peniaze preliať do ekonomiky cez úvery firmám a ľuďom. Tento predpoklad však už v dnešnej situácii nemusí platiť a navyše môže táto politika priniesť ešte väčšie bočné efekty ako napríklad zvyšovanie dlhov.
Podľa Inštitútu medzinárodných financií (IIF) bola úroveň dlhu na konci minulého roka vo svete 243 biliónov dolárov, čo je trojnásobok výkonu svetovej ekonomiky. Pred finančnou krízou z roku 2008 dlh predstavoval 175 biliónov dolárov.
Centrálni bankári dlhodobo tvrdia, že negatívne úroky na vkladoch aj lacné peniaze na úveroch majú viac výhod ako nevýhod. M. Draghi však upozornil krajiny s vysokými verejnými dlhmi, aby si dali svoje rozpočty do poriadku.
Lacné peniaze ešte prídu
Podľa J. Rosu bude program nákupu aktív pravdepodobne koncom roka obnovený, pretože napriek rekordne nízkym úrokom a vyše 2,5 biliónovému stimulu je stále inflácia v eurozóne pod dvomi percentami. V júni sa zrýchlila len mierne na 1,3 percenta.
Nastavenie jednotnej menovej politiky ECB pre krajiny s rozdielnym hospodárstvom a fázou ekonomického cyklu sa zjavne míňa účinkom. „Kým na Slovensku rastú ceny o takmer tri percentá, v Grécku dosiahla júnová inflácia len 0,2 percenta. Aj preto sa vo vnútri ECB množia debaty o budúcnosti inflačného cieľovania,“ dodáva J. Rosa.
Pôjdu úroky dole?
Kým ešte v minulom roku odborníci očakávali, že úroky ECB môžu ísť už len hore, dnes sa bežne prognózuje, kedy pôjdu z nuly do mínusu aj na úveroch.
„M. Draghi sa pravdepodobne s mandátom rozlúči symbolicky znížením úrokových sadzieb. Bude jediným guvernérom ECB v histórii, ktorému sa počas dvojnásobného mandátu nepodarilo zvýšiť úrokové sadzby,“ myslí si J. Rosa.
Taliansky bankár končí v kresle guvernéra ECB na konci októbra. Nahradiť ho má doterajšia šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová.
Japonská cesta v Európe
Podľa odborníkov ani dlhodobé zlyhanie kvantitatívneho uvoľňovania, nie je dôvodom na to, aby sa ho centrálni bankári vzdali. Majú ho ako stálu poistku na naštartovanie stagnujúcej ekonomiky.
„Európsky vývoj skôr vidím na štýl Japonska, kde je kvantitatívne uvoľňovanie bežnou súčasťou života,“ vraví Ján Jursa, hlavný analytik firmy Finax.
Zdroj: eTrend.sk